Vedecké poznatky o ľudskom zdravý sú dnes už natoľko obsiahle, že je nevyhnutné, aby sa lekári úzko zameriavali na jednotlivé orgány a funkcie ľudského tela. Táto špecializácia viedla na jednej strane k dosiahnutiu významného pokroku v oblasti diagnostiky a liečby, na druhej strane však spôsobila, že lekári prestali človeka vnímať ako komplexnú bytosť.

Prírodná medicína uvádza človeka do vzťahu s prírodou, ktorá ho obklopuje a je jeho prirodzeným domovom. Prax neustále potvrdzuje, že rovnako ako v prírodných látkach, aj v samotnom ľudskom organizme je prítomná liečivá sila a schopnosť regenerácie.
K jedným z veľmi pôsobivých prejavov tejto sily, ktorou sú obdarené všetky živé bytosti, patrí zdanlivo jednoduchý proces hojenia rán. Prekvapujúce je aj to, ako organizmus víťazí nad baktériami vyvolávajúcimi infekciu alebo sa regeneruje po tom, ako sa zbavil závislosti od tabaku či iných drog.
Prírodná medicína, ktorá sa opiera o vedu, sa predovšetkým snaží vytvárať také podmienky, ktoré podporujú pôsobenie liečivej sily prírody.

• Snaží sa eliminovať škodlivé látky, ktoré zasahujú do životných procesov a ohrozujú zdravie. Robí to napríklad prostredníctvom očistných kúr, ktoré zlepšujú vylučovanie dýchacej sústavy, tráviacej sústavy, kože a čriev.
• Využívaním prírodných prostriedkov, akými sú voda, slnko, vzduch a liečivé bahno, obnovuje liečebné procesy. Na ich urýchlenie používa pomocné činitele, ku ktorým okrem iného patria telesné cvičenia, správna výživa, využitie liečivých rastlín, oddych a pozitívny duševný postoj.

Prírodná medicína sa nezameriava len na odstránenie prejavov choroby (to sa dá dosiahnuť pomerne ľahko použitím moderných liekov), ale snaží sa ľudské zdravie obnoviť tým, že prírodnými prostriedkami posilňuje regeneračnú schopnosť organizmu. Takto dosahuje odstránenie príčin chorôb.
Pretože prírodná medicína vychádza z predpokladu, že liečivá sila prírody a všetkých živých bytostí pochádza od Stvoriteľa, a kladie dôraz na duchovný rozmer človeka, bola dlhý čas považovaná oficiálnou medicínou za nevedeckú. Tak vznikol dojem, že tieto dve odvetvia medicíny sú nezlučiteľné alebo prinajmenšom jedno druhému veľmi vzdialené.
Klasická medicína sa snaží zabrániť nežiadajúcemu „rastu“ a zničiť nepriateľské organizmy či nádorové bunky. Vynakladá rovnako veľké úsilie na vyliečenie chorôb, odstránenie alergických reakcií a ďalších nežiadajúcich javov. Zaoberá sa teda predovšetkým symptómami chorôb. Na to využíva všetky dostupné medikamenty: lieky proti zápalom, antibiotiká, ktoré ničia baktérie, alebo chemoterapeutiká odstraňujúce rakovinové bunky.
Hoci sa týmto spôsobom dosiahli nezanedbateľné liečebné úspechy, treba povedať, že často je uzdravenie len zdanlivé. Tento spôsob liečby má nežiadajúce vedľajšie účinky. Často vznikajú tým, že sa k človeku nepristupuje ako k celistvej bytosti, ktorá je svojou prirodzenosťou úzko spätá s prírodou.
Na druhej strane sa prírodná medicína mnohokrát odchýlila od zásady objektivity a racionality a čerpala z učenia mystických škôl orientálneho pôvodu. Takto sa vzďaľovala skutočnosť a strácala svoju schopnosť liečiť.

Existuje nejaký spôsob ako spojiť klasickú medicínu s prírodnou a využiť tak výhody oboch?
Prírodná a klasická medicína sa stretnú, keď napríklad lekár praktizujúci prírodnú medicínu zistí, že jeho poznatky a skúsenosti s liečivými účinkami prírodných prostriedkov boli potvrdené a doplnené výskumom klasickej medicíny, predovšetkým biochémiou a fyziológiou. Iným príkladom ich vzájomnej spolupráce je situácia, keď zástanca klasickej medicíny zistí, že pri liečbe určitej choroby nestačí konkrétnu baktériu len zničiť, ale je nevyhnutné ísť oveľa ďalej.
Existuje mnoho odborných lekárov, ktorí bohato čerpajú z poznatkov vedeckej prírodnej medicíny. Vďaka dôkladnej znalosti ľudského tela a jeho obranných i liečebných schopností títo lekári aplikujú prírodnú liečbu v rámci svojich racionálnych a objektívnych meradiel.